Prosba

Mária Varinská, Greenpeaces
          Písal sa rok 2150. Rok ktorý mal byť pre dievčatko menom Jenna výnimočný.  Rozprávala mi o svojom sne, ktorý bol pre ňu akoby skutočný a má byť naplnený práve v tento rok . Snívalo sa jej , ako sa ocitla na mieste neznámom, ale predsa to vypadalo skutočne. Všade na okolo videla papiere ako poletovali z jednej strany na druhú, plasty pohodené na zemi, oblečenie a veľa ďalších vecí. Bol to pre ňu hrozný pohľad. rozhodla sa ísť ďalej a pozrieť, čo to vlastne je.
         Zistila, že sa ocitla na skládke. Rozhodla sa, že s tým niečo spraví. Išla odtiaľ privolať pomoc, ktorá by jej pomohla recyklovať toľký odpad. Ako kráčala, všimla si ako keby niekto kráča za ňou. Obzrela sa ale nikoho nevidela v tom zrazu, niekto ju štuchá do nohy. V tom pozrela dole a videla malého trpaslíka alebo škriatka. Sama nevedela ako ho opísať. Niečím bol však neobyčajný, jeho tvár bola zelenej farby , nohy mal hnedej farby a ruky mal modrej farby. Bola z neho tak očarená, že nevedela vydať zo seba ani slovíčko. On však bol smelý a spýtal sa jej kam ide a či môže ísť s ňou. Jenna sa bála ale nakoniec pozrel na ňu krásnymi modrými očami a povedala: ,,Áno, môžeš."Ako kráčali lesom sa ho spýtala prečo je taký farebný. Odpovedal jej : "Volám sa Prosba. Moja tvár je zelenej farby preto, lebo symbolizuje prírodu. Ako sú stromy ktoré vyrubujú a pritom ľudia zabúdajú na to ako sú pre život potrebné. Moje ruky sú modrej farby ako voda, pre život nevyhnutná, ale tým, že do vody hádžu odpadky a vypúšťajú chemikálie , vodu znečisťujú. Ako posledné, moje nohy sú hnedé“ . Opýtal sa jej : ,,Vieš prečo?" Ona sa potichu spýtala: ,,Pôda?"
,,Áno". Odpovedal. ,,Pôdu znečisťujú chemikáliami a bohvie ešte čím. Oči mám modrej farby akoby mala byť obloha. Kiež by závody, ktoré vypúšťajú všetok dym do ovzdušia neboli.
Obloha by bola svetlo modrá. Každá farba ma význam, ako aj naša príroda.
Prišiel som , lebo keď si bola malá mala si prosbu, aby bol svet farebný. Preto Ti dávam sľub, že v roku 2150 sa všetko zmení.“ Podal jej ruku na konci lesa a zmizol.
       V tom však sa zobudila, chcela sa vrátiť naspäť do svojho sna, už to však nešlo. Ako ubiehali roky , ona rástla a rástla ale stále na ten sen nezabudla. Jedného dňa to prišlo, slnila sa jej prosba . Otvorila dvere a vyšla von , nadýchla sa toho čistého vzduchu a poďakovala. Jej sen sa stal skutočnosťou . Videla ako sú ľudia šťastní a konečne si všímajú aká je dôležitá príroda. Už žiadne skládky, smeti , chemikálie ktoré znečisťovali vodu. Stačilo si uvedomiť ako je príroda pre nás dôležitá a aký je svet bez odpadkov krásny.
Koľko nám môže dať. Jenna mi ukázala, že za prírodu sa oplatí bojovať.  


Počet hlasov: 696
<<<<<<< HEAD -->