Mesto čistoty

Vladka Galbavá, EKOEKONÓMOVIA
Mesto čistoty
(rozprávka v sne)
Raz sa mi sníval sen, ktorý vyzeral ako dáka rozprávka. Bolo to takto: Za siedmimi horami, siedmimi  dolinami, kde sa piesok lial a voda sypala, bolo krásne mestečko plné milých ľudí, ktoré sa volalo Čistíkovo. Ľudia si vážili nielen jeden druhého, ale aj svoju prírodu. Boli vďačný matičke Zemi, že majú ornú pôdu, na ktorej si môžu dopestovať jedlo, že majú okolo seba prostredie, v ktorom sa cítia dobre aj oni, aj zvieratá.
Každý jeden z nich sa snažil, aby ich mestečko bolo vždy plné energie, dobrej sily a čistoty. Veď predsa to svedčí o kultúre, ich mravoch a aj im sa tam žilo lepšie.  Starali sa o prostredie, dávali všetko do poriadku a prírodu nikdy neznevažovali, nešpinili, ani nerúbali aby si postavili dáke nové domy. Chodili do lesa kŕmiť zvieratká, robievali v meste všetci ľudia spoločné pikniky a žilo sa im tam ako v rozprávke.
No nič netrvá večne, a do mestečka prišla nová rodina. Tá vôbec nevedela, čo je to čistota, že odpadky sa majú recyklovať a vyhadzovať do košov a nie hocikade. Cestou do školy deti hodili na zem obal od lízanky, otec vyhodil z auta obal zo sladkostí a netrápili sa dôsledkami. Ak mali nadbytočný odpad, ktorého sa chceli zbaviť, tak šli jednoducho do lesa a na najtmavšie miesto všetko dali. Špinavú a znečistenú vodu liali do miestneho potoka a netrápili sa tým, že ubližujú živočíchom, ktorí tam žijú.
No domácim sa ich správanie nepáčilo a tak sa rodine snažili pomôcť. Všetci dali hlavy dokopy, povedali im čo sa patrí, že si majú vážiť prírodu a prostredie, lebo keby nebolo čisto, nebolo by zdravie, okolo nás by behali kadejaké zvieratá, ktoré nie sú bezpečné pre ľudí. Rodina najprv protestovala, že to sa nedá, tam kde oni predtým žili nič také nepoznali ale po čase zistili, že im je takto lepšie.  Všetkým ľudom sa tam ospravedlnili. Páčil sa im ten pocit mať okolo seba príjemné prostredie a šírili to ďalej a ďalej. Aj iným ľudom sa tento ich život a krásna príroda zapáčili a brali si z nich príklad.
Toto mestečko bolo na začiatku veľmi ojedinelé, ale postupom rokov a pokrokov takto žilo milióny miest a krajín.
Keď som sa ráno zobudila, nevedela som čo si mám myslieť. Na jednej strane tá predstava, že keď pôjdem do školy a neuvidím nikde na chodníkoch a popri cestách papiere bola príjemná, že všade bude poriadok a nemusíme sa hanbiť v akej krajine žijeme, no keď mám úprimne povedať, v tejto dobe je to nemožné. Každý berie svoje okolie za samozrejmosť a neriešia jeden papierik vyhodený na zem. No nežilo by sa nám lepšie, keby sme ten papierik radšej hádzali do určeného kontajnera?

Autorka: Vladka Galbavá, III. A
Počet hlasov: 261
<<<<<<< HEAD -->