Vedecko-fantastická rozprávka

Helena Oravcová, Greenpeaces
        Jedného dňa som sa vybrala na prechádzku do lesa. Stretla som tam bosorku. Mala dlhý, špicatý nos, staré roztrhané oblečenie a chodilo za ňou neskutočne veľa mačiek. Bosorka ma videla prvýkrát, tak preto sa ma vypytovala divné veci. Keď som jej povedala, kde bývam, tak až ozelenela. Otočila som sa smerom domov, no ona stále išla za mnou. Keď som konečne prišla pred našu chalupu, bosorka mi povedala: ,,Zajtra sa uvidíme, budem ťa čakať tam, kde dnes, neskús neprísť, lebo si to odnesú všetci z tvojej rodiny.'' Ráno, keď som sa zobudila, mama mi nedovolila sa poriadne ani najesť. Hneď ma vyhnala do lesa zbierať odpadky, pretože je tam neporiadok. „No a preto sa ja nemôžem ani najesť,“ hnevala som sa. Mala som poriadne nervy, no zobrala som si veci a išla som. Keď som tam prišla, vyzeralo to tam ako po výbuchu bomby. Hneď som sa pustila do práce.
Keď som skončila, išla som domov. Pozrela som na hodiny. Presne včera o takomto čaše som stretla tú bosorku. Rýchlo som sa opláchla a utekala na to isté miesto ako včera. Bosorka prišla chvíľku po mne. Schmatla ma za ruku a odviedla ma na jej zámok. Bála som sa. Hneď ako sme tam prišli ,,privítal'' nás trojhlavý drak. Zľakla som sa ho až tak, že som skríkla. Bosorka mi hneď zakryla ústa aby ma nebolo počuť. Poobede ma zobrala von, aby som jej upratala pred zámkom. A povedala mi: ,,Dneska som ťa sledovala a keďže ti to tak výborne išlo, tak som ťa sem zobrala, aby si mi to tu skrášlila''. Zachechtala sa potichu.
Keď som skončila, vykopla ma ako špinavú handru. Ten drak tam stále bol a nevedela som ako mám prejsť. No našťastie mu bosorka  išla dať jesť. Tak rýchlo som vybehla a utekala domov. Bola som celá vyplašená. Kto by nebol, keby musel prebehnúť celý les po tme. Keď som prišla, mama po mne začala kričať či neviem, koľko je hodín. Keď som jej to všetko porozprávala, nechcela mi uveriť. Tak som jej povedala, nech ide zajtra so mnou. Na druhý deň tá bosorka tam už čakala. Bála som sa ako zareaguje, keď išla so mnou aj moja mama. Bosorka sa na nás pozerala ako na nejaké zázraky, no presne takto sa na mňa pozerala prvý krát. Bosorka mame dávala strašne divné otázky, ešte divnejšie ako mne. No kým sa oni rozprávali, tak ja som zasa upratovala papiere a zvyšky jedla. Už som chytila nervy tak som tej hnusnej bosorke povedala: ,, Bosorka jedna, už nám daj pokoj a pozri sa na seba ako vyzeráš a daj nám pokoj, lebo aj nie tak ti jednu vylepím!'' Bosorka sa zľakla, už viacej nás neotravovala a prestala okolo seba odhadzovať odpadky, lebo zistila, že upratovať po druhých nikoho nebaví večne ...
-->