SCI-FI ÚVAHA O SVETE BEZ ODPADU

Jozef Machytka, Krúžok - Dobrovoľník - "Anjel"
Sci-fi úvaha o svet bez odpadu
 
Odpad je bohužiaľ ľudskou súčasťou. Je to práve to, čo človek už nechce vlastniť a preto to zahodí. My platíme za odpad štátu, aby sa tak mohol starať o životné prostredie prostredníctvom košov, kde môžeme odpad deliť.  Niekto sa môže spýtať na čo je to vlastne užitočné. Tak napríklad, ak máme dostatok obyčajných plechoviek, dá sa z nich vytvoriť bicykel, alebo z oceľových plechoviek kľúče. Chránime si tak prírodu, ktorá musí prežiť, aby sme mohli prežiť aj my.
 
Ale i tak sú všade okolo nás skládky. Či  už mimo našich očí, alebo priamo niekoľko metrov za garážami pri bytovkách, existujú. V rámci úvahy je tu viac tém, na ktoré sa chcem zamerať. Je dosť náročné si predstaviť, že všetok odpad, ktorý každý svedomitý občan hodí do kontajnera, dokážeme opäť spracovať. Najmä veľký problém je so zvyškami jedla, ktoré rýchlo začínajú plesnivieť a hniť.  Ak by to naozaj malo takto ideálne fungovať, musel by každý jeden človek byť zodpovedný, vedieť ako správne separovať, učiť to deti zároveň s chodením a vlastniť drvič odpadu. Je to niečo, čo potrebujeme, aby sme zachránili životné prostredie. Je to obohraná téma, o ktorej v podstate každý počul, ale riešenie stále neprichádza.
 
Druhý pohľad, ktorý by som mohol použiť je predstava, že nemusíme separovať odpad, pretože žiadny netvoríme. Myslím si, že s čím by sa ako prvým a hlavným museli rozlúčiť by bola elektrina a autá. Po druhé by sme museli prestať tvoriť jadrový odpad. Amerika ročne vyrobí až 2000 ton jadrového odpadu ročne. Účinnosť premeny jadrového paliva je extrémne nízka. Jadrové elektrárne spotrebujú len 3 percentá materiálu a zvyšných 97 je odpad.
 
Potom sa zbaviť úplne všetkého, čo by mohlo vytvoriť odpad. V Číne sú najväčšie elektronické skládky na svete. Obyvatelia ich rozoberajú a opäť predávajú, čím do ovzdušia dostávajú rôzne toxické látky. Ale pochopiteľne bez elektriny by sme nepotrebovali ani tieto elektrické prístroje. Načo autá, keď by opäť mohli jazdiť na koni, bicykli, či by sme sa naučili vychutnávať si krajinu peši. Na veľké vzdialenosti by nás a tovar prepravoval vlak na slnečný pohon. Ľudia by boli pokojnejší, žili by pomalším  a pre niekoho možno primitívnejším životom, ktorý si už nevieme ani predstaviť, ale bolo by to určite  krásne.
 
Lenže môžeme len smutne dúfať, že by ľudstvo, naozaj každý jeden človek, začal mať takéto spoločné úmysly, že by si odopreli všetky „vymoženosti“ dnešnej doby. Ale bolo by nádherné, ak by  obyčajné slová na papieri dokázali zmeniť ľudí a oni by skúsili žiť bez odpadu.
 
Jozef Machytka
IV. PMO
-->