Recyklo Town

Martina Mareková, Lýdia Šablaturová, Tajkáči
Rozprávka, ktorú vám dnes prezradím, sa odohrala v roku 2034 a je o malebnom mestečku zvanom Recyklo Town. V tomto mestečku bývali dvaja bratia, Ján a Jozef Fábryovci. Mestečko bratia zveľadovali tým,že nič nevyhadzovali , ale všetko pretvárali na krásne nové veci, ktoré znova používali. Raz sa mestečkom prehnala veľká búrka , ktorá spôsobila,že mnoho stromov popadalo. Cesty boli neprejazdné, a stromy bolo potrebné odstrániť. Predtým , ako sa do toho stihli vložiť drevorubači, sa do toho pustili bratia. Deťom postavili krásne nové ihrisko. Búrka zanechala veľké škody.. V mestečku sa po stromoch zľahla zem. Bratia nečakali na pohromu, ktorá by ich mestečko postihla. Vyzbierali všetky použité papiere a odniesli ich do recyklačného závodu. Taktiež začali vysádzať nové stromčeky a tým si zlepšili kvalitu vzduchu. Sklo, ktoré ľudia povyhadzovali, oni zozbierali , roztavili a vytvorili nové sklá... Okrem triedenia odpadu, bratia využívali energiu zo Slnka prostredníctvom slnečných panelov. Tým pádom vyprodukovali viac energie a neznečistňovali životné prostredie a šetrili nerastné suroviny. Síce sa bratia snažili chrániť to, čo máme od Boha odjakživa, ale ľudia to takisto nevideli. Nevideli význam v separovaní a tak svoje problémy s odpadkami riešili tak, že odpad vyhadzovali do rieky, ktorá tiekla mestečkom Recyklo Town. Rieku znečistovali a neuvedomovali si následky svojich činov... Rieka totiž zásobovala mestečko pitnou vodou. Raz jeden muž vylial zvyšky chemikálií do rieky . Tejto pitnej vody sa napila polovica mesta. Mnoho  ľudí skončilo len s bolesťou brucha avšak... Jozef Fábry, ktorý miloval čistú vodu jej vypil 2,5 litra. Skončil v nemocnici. Ležal v nej tri mesiace a jeho stav sa nezlepšoval. Naopak , zhoršoval. Vtedy Ján Fábry predstúpil pred ľudí so slovami: ,, A to už ste spokojní? Ste naozaj šťastní? Väčšina z vás si ani neuvedomuje skutočnosť, že môj brat, ten ktorý sa najviac snažil o udržanie pitnej vody na svete bol ňou otrávený! A prečo? Pretože vy si zjavne neuvedomujete následky svojich konaní. Je vám jedno, kde budú žiť vaše deti. Prírodu si smelo ničíte ďalej! Je vám jedno, že vaše deti a deti vašich detí budú musieť žiť z toho posledného.. To vážne chcete aby vás vaši potomkovia preklínali? Ako na vás nadávali so slovami: Čo ste to urobili? Prečo ste zničili to, čo by bez vás vydržalo večne? ´´ Každý sklonil hlavu. Zrazu bolo v meste neuveriteľné ticho. Každý sa zamýšľaľ nad svojím chovaním. Každý chcel svoje chovanie razom zmeniť. A začali tak, že sa celé mesto zhromaždilo pred nemocnicu v deň , kedy mal Jozef opustiť nemocnicu. Chodil s barlami. Takéto následky mu spôsobili ľudia, a to sa ho ani len nedotkli. Všetci ho privítali nadšeným Hurá! a pustili sa do separovania. Začali vysádzať stromčeky, do rieky už nikdy nič viac nevyhodili.. Avšak Jozef mal následky doživotne. Už nikdy nechodil bez barlí. Ale nehneval sa. Bol rád, že jeho zranenie a utrpenie za niečo stáli. A raz, ako starý dedko si sadol na terasu svojho domu vedľa Jána a povedal: ,,Príroda je oproti nám vo výhode. Môže existovať bez nás, ale my bez nej nie. ´´ Usmial sa. Konečne to pochopil každý obyvateľ mesta. 

Počet hlasov: 313
<<<<<<< HEAD -->