Každý sen je splniteľný

Natália Banašová, Tajkáči
Každý má nejaký sen. Jeden rozmýšľa o novom aute, druhý zas o krásnej rodine, tretí o tom.... Ale  Sandra bola iná. Netešila ju dobrá známka, netešil ju žiadny diplom, trofej či víťazstvo. Ju tešilo len pohľad na krásnu prírodu, a ešte viac, ak v nej mohla byť so svojou rodinou. Bola veľká ekoaktivistka. Bojovala za to čo chcele. A to jediné čo chcela boli čisté lesy, žiadne záťaže a už vôbec nie zbytočné rúbanie lesov. Síce je pravda že papier potrebujeme, ale je aj pravda to že existuje mnoho recyklačných firiem, ktoré spomaľujú rúbanie lesov. Sandra vždy chcela také lesy. Bez rúbania, s čistým vzduchom - ktorý mimochodom stromy produkujú- , vždy chcela vidieť šťastné zvieratká ako sa tešia zo svojho domova v lese, žiadne stromy pripravené na rúbanie...... Napriek jej veľkej snahe sa jej veľmi nedarilo. Vždy odchádzala smutná do postele so stále menšou , a menšou nádejou na krásny svet......

Až raz...

Raz večer sa vybrala spať mimoriadne unavená. Práve dokončila zbieranie podpisov na petíciu na ochranu stromov. Mnoho ľudí ju vysmialo , z čoho bola sklamaná. Jej mamka jej však povedala: ,, Nádej umiera posledná. Nikdy sa nevzdávaj, inak to nikdy nedotiahneš do cieľa.´´ Po týchto slovách sa aspoň pre mamou usmiala, napriek tomu že jej slovám neverila. Vybrala sa do postele a len čo si ľahla , zaspala. Sníval sa jej čudný sen. Zobudila sa v lete, napriek tomu že bola zima , a zobudila sa na koberci. Pri nej sedela jej mama, ktorá si niečo mrmlala popod nos. Sandra sa jej normálne bála. Vyzerala ako čarodejnica, len nie s bradavicou a dlhým nosom, ale so šatami plných farieb, na ktorých bolo vidno , že je taktiež ekoaktivistka. ,,Mami?´´ pýtala sa Sandra. ,, Prosím?´´ usmiala sa mama, ,, aká mama? Ak myslíš mňa , nie  nie som tvoja mama. Som len niečo ako duch Vianoc, len s tým že som duch Lesov. Chránim všetky lesy v tomto svete.´´ ,,Akože v tomto? Je to vari iný svet?´´ začudovane pozerala Sandra. ,, Ale áno. Toto je svet podľa tvojich predstáv.´´ stále sa usmievala jej ,,mama,,. ,, Prečo podľa mojich, Vari som tu kráľovná ? Alebo čo?´´ čudovala sa Sandra. ,,Je to predsa tvoj sen, nie? A všetko čo si praješ, sa tu stane. Všetko v čo veríš, sa tu stane skutočnosťou. Ak neveríš sleduj.´´ povedal duch a zrazu sa aj s kobercom zdvihli zo zeme. Lietali po nebi ako nejakí vtáci. Doleteli až k lesu. Sandra videla svojho otca- drevorubača-. Snažil sa prerúbať strom, ale vždy keď ho preťal, strom sa záhadne zdvihol a vrátil sa do pôvodného stavu ako pred preťatím. Otec bol už zúfalý. Po chvíli odišiel. ,, Prečo mu to nešlo?´´ pýtala sa Sandra. ,, No preto lebo ty si si vždy priala aby sa stromy nedali vyťať. To sa stalo.´´ Leteli ďalej k benzínovej pumpe. V tom sa prepadli pod zem. Videli že pod celou benzínovou pompou je hrubá vrstva ochranného obalu, cez ktorý benzín nepretečie. Sandrin úsmev bol stále väčší a väčší. Preskúmali spolu ešte národné parky, a ľudia ,ktorý prišli ukradnúť drevo, po chvíli došla sila. Celý svet spolu preleteli, aby duch Sandre dokázal, že jej mama má pravdu a že každý sen sa môže splniť. Na záver povedal duch Sandre: ,, Nádej umiera posledná. Na to nezabudni. A ak si budeš raz myslieť že nádej neexistuje, pomysli si na mňa.´´ Vtom Sandra vstala . Bolo už ráno. Otvorila okno a povedala: ,,Každý sen sa môže splniť. Nádej umiera posledná.´´ A s úsmevom na tvári sa vybrala plniť jej sen.





-->