Môj sen

Miriam Gallová,

Môj sen

 
Píše sa rok 2086 . Yena , 13 ročné dievča  žije vo svete , ktorý nie je veľmi  farebný.  Prechádza sa po povale a hľadá denníky svojej babky .  Všade sú úplne zbytočné vrecia, ale nie je ich kam zaniesť. Do každého z tých vriec sa pozrie a pozorne ich prebáda.  Nikde nič. V tom si Yena spomenie na veľkú skriňu v rohu povaly . Skriňa niekedy slúžila ako babkina skrýša . Tie denníky tam určite musia byť ! Yena pomaly prechádza ku skrini. Dopadá len na špičky nôh a obzerá sa okolo seba. Ako keby mal niekto spoza tých vriec na ňu vyskočiť . Stále so strachom prechádza ku skrini. Akomalá ju považovala za magickú, a asi to tak aj zostalo. Vtom niečo zarachotí . Yena odskočí ku východu a už, už otvára dvere.  Vtom zbadá spadnuté vrece , ktoré predtým prehľadávala. Sama nad sebou sa zasmeje . Aká je len hlúpa ! Teraz už istejším krokom kráča ku skrini a rýchlo ju otvorí. Prehľadáva police , zásuvky,  a vtedy jej zrak padne na malý zošit . Je to babkin denník z leta 2014. Yena ho otvorí a s obrovskou zvedavosťou ho číta :
23.7.2014 – Tábor vo Vysokých Tatrách ,17:15
Dnes bol naozaj super deň . S kamarátkami a pani animátorkami sme boli na turistike. Videli sme nádhernú prírodu. Slnko nám svietilo celý deň . Stromy sa zelenali celou horou.  Vtáčiky nám vyspevovali celú cestu. Keď sme boli hladní , sadli sme si na kamene a do sýtosti sme sa najedli pečených buchiet. A aké boli dobré ! Boli sme sa pozrieť aj na vodopády. Neboli veľmi veľké, ale tá krištáľová voda ma uchvátila . Čistejšiu som ešte v živote nevidela. Sprievodca nám povedal ,že sa o to aj poctivo starajú . Každý turista musí svoje papiere a ostatné odpady odhodiť do košov. Tiež nám vysvetlil ,aké je to veľmi dôležité. Dnešný deň si navždy zapamätám . Bol naozaj poučný . Najviac sa mi asi páčil ten čistý horský vzduch ...
Yene zošit spadne z rúk. Zamyslí sa a beží po svoj denník :
17.6. 2085 - Taký normálny deň
Bola som s  Ischou na prechádzke. Boli sme v meste . Ako vždy odpadky zdobili ulicu. Zase sa niekomu nezmestili odpadky na skládku, tak to sem vysypal. Aj tak to už nikto nerieši. Normálna vec. Dnes bolo aj celkom pekné počasie. Dnes sa aj lepšie dýchalo . Vzduch bol len mierne sivý a vetvičky z opadajúcich stromov dnes skoro vôbec nelietali vzduchom. V škole sme sa učili o stromoch a o plynoch vo vzduchu. Jeden chlapec sa spýtal, čo je fotosyntéza a triedenie odpadu . Mne bolo do smiechu, ale tiež by som to nevedela, keby mi o tom ocko nerozprával. Myslím ,že svet, keď sa všetko ochraňovalo, bol omnoho krajší. Ja neviem. Preberali sme aj lesné zvieratá. Tak toto som ja vôbec nechápala! Ako mohli zvieratá žiť v lesoch ? Myslím ,že teraz tam už ani jedno nežije. Vyhynuli , lebo sa o nich nikto nestaral .  Najviac ma zaujalo zviera ,ktoré žilo v lesoch a malo obrovské parohy. Ako sa to len volalo ? Drjeň ? Nie! JELEŇ ! Presne . Chcem svet aký bol predtým ...
Yena o tom rozmýšľala celú noc. Sedela na posteli a rozmýšľala či dokáže niečo zmeniť.
Na druhý deň v škole sa porozprávala s ich triednou lektorkou. Tá sa len usmiala a hneď začala konať. Bežala chodbou s mobilom v ruke.
Zvolala celú školu.Keď to Yena uvidela , zastavilo sa jej srdce. Postavila sa na špičky. Pozerala sa von oknom a sledovala ako sa začína tvoriť dav. Prudko sa otočila. Cítila pohľad na svojom chrbte.Stála za ňou lektorka a usmievala sa. Yena jej úsmev opätovala .
,, Niekto sa chce s tebou rozprávať.“ usmiala sa a za jej chrbtom sa zjavil pán. Lektorka sa na ňu pozrela, pozdravila sa  a odišla. Yena nevedela, kto je ten pán a čo chce. Dosť dlho sa na neho dívala. Zdal sa jej divný. Príliš dôležito oblečený .
 ,, Si veľmi bystré dievča Yena. A bol by som veľmi rád, keby si o tom porozprávala tvojim spolužiakom. Myslím,že na teba dajú viac, ako na nejakých vedcov ,“  usmial sa. Yena nevedela ,čo na to povedať . Žeby to brali až tak vážne ?
Z premýšľania ju vytrhla lektorka. Zobrala ju za ruku a ťahala ju vonku. Yenebilo srdce rýchlejšie a rýchlejšie.  Na školskom dvore sa zhromaždila celá škola. Zaváhala. Chcela sa pobrať na odchod, ale predsa sa zastavila.  Predsa chcela vnuknúť všetkým svoju myšlienku. Yena sa postavila na maličké pódium. Lektorka jej podala mikrofón. Poobzerala sa po celom dvore. Nadýchla sa a začala .
,, Mnohí z vás ani nevedia,o čo prichádzame. Môžeme mať taký pekný svet . Belasú oblohu , trávu pod nohami a zvieratá v lesoch.Čítala som v denníkoch mojej babky o jej výletoch. Pili z prameňov , v lesoch zbierali huby a  starali sa o prírodu a rešpektovali ju. Nechali ju žiť. Ľudia si však chceli pomôcť a urýchliť svoj život. Pritom sme všetko zničili . No príroda je len jedna. Pokúsme sa urobiť svet taký, aký bol predtým.“
Yena zožala obrovský potlesk. A nielen od detí. Ale aj od všetkých  dospelých. Príbeh z denníka starej mamy sa dotkol ich sŕdc. Všetci, ktorí to počuli, pokúsili sa túto myšlienku  šíriť ďalej. Obyčajný príbeh sa stal zrazu životným trendom.
 
 
Miriam Gallová VII.C , Základná škola Zlatá 2 v Rožňave -->