Skládka odpadu

Druh činnosti
 
S druhom činnosti, ktorá spôsobila environmentálnu záťaž (vyprodukovala odpad) úzko súvisí typ kontaminantu, ktorý znečisťuje životné prostredie v okolí skládky odpadu. Záleží na tom, či odpad, uložený na skládku, pochádza z priemyselnej alebo banskej činnosti, alebo či ide iba o bežný komunálny (domový) odpad. Kontaminantom môže byť amoniak, rôzne kovy, ale tiež ropné látky a iné chemické látky.
Odpad uložený na skládke môže byť pevný, tekutý, resp. pastovitý. Delí sa na nebezpečný a ostatný. Dôležitý je aj spôsob uloženia odpadu na skládke – na povrchu terénu, pod zemou v jame na to pripravenej alebo napr. ako výplň bývalých štrkovísk, prípadne môže byť premiešaný so zeminou a splanírovaný.
 
Stav environmentálnej záťaže
 
Opatreniami, realizovanými na zabránenie šírenia znečistenia do okolitého životného prostredia, môžu byť: vybudovanie drenážneho systému (najmä obvodová drenáž, tzv. odvodňovací rigol), izolácia povrchu skládky, prekrytie skládky, zatrávnenie skládky, odvetrávacie (odplyňovacie) šachty. Cieľom drenážneho systému je zabrániť vnikaniu zrážkových a povrchových vôd do telesa skládky. Tým sa zabráni migrácii znečistenia z telesa skládky do okolia. Cieľom odvetrávacích šácht je zase zabrániť tvorbe a koncentrácií nebezpečných plynov, ktoré by mohli spôsobiť horenie alebo výbuch. Následne by mohlo dôjsť k porušeniu izolačných vrstiev skládky a k šíreniu znečistenia do okolia.
 
Jednotlivé opatrenia realizované na skládke sa prejavujú aj vo vzhľade lokality. Obvodová drenáž (rigol) – okolo telesa skládky vidieť betónový jarok. Odvetrávacie šachty – na povrchu terénu vidieť betónové tvárnice (rúry) o priemere 0,5 až 1 m, a výške zvyčajne 0,5 až 1 m nad terénom. Monitorovacie vrty – zo zeme vidieť vytŕčať oceľové rúry o priemere 0,1 až 0,25 m, do výšky 0,1 až 1 m nad terénom.
 
Niekedy však, hlavne na dávnejšie  zrekultivovaných (pred 20 – 30 rokmi) menších (obecných) skládkach odpadu, nie je vidieť žiadne opatrenia. Je to z toho dôvodu, že neboli realizované v plnom rozsahu, v akom sa realizujú v súčasnosti. Tieto skládky odpadu boli zvyčajne iba prekryté zeminou (jednoducho zahrnuté, prípadne splanírované) a sú pokryté vegetačným pokryvom či už umelo nasadeným alebo samovoľnými náletmi. Často nebol vybudovaný ani monitorovací systém. Takúto skládku odpadu je zvyčajne veľmi ťažko rozoznať v teréne. Niekedy sa prejavuje ako mierna elevácia (vyvýšenina), prípadne jej vegetačný pokryv je odlišný od okolitého.
 
Prírodné podmienky

Ak je skládka odpadu umiestnená na povrchu terénu a najmä na kopci, zvyšuje pôvodnú eleváciu a je predpoklad, že odpadový materiál bude „rozsypaný“ (zosunutý, roznesený vetrom) po celom okolí. Významné sú tiež hydrologické pomery, resp. vzájomný vplyv geomorfologických a hydrologických pomerov územia. Niektoré skládky odpadu sú umiestnené na brehu tokov, takmer v koryte toku a často sa potom zosúvajú do potoka. Z hľadiska možného šírenia znečistenia je preto dôležité si všímať prítomnosť povrchového toku, v akej vzdialenosti od lokality sa nachádza a či ide napr. o zregulovaný tok alebo nie. Dôležité sú tiež geologické, hydrogeologické pomery – či ide o priepustné horninové prostredie (hydrogeologický kolektor) alebo nepriepustné prostredie (izolátor), ďalej ako hlboko je hladina podzemnej vody a pod.
 
Fotogaléria

Bezpečnosť
 
V prípade terénnej obhliadky akejkoľvek environmentálnej záťaže, vrátane skládky odpadu, je vhodné mať pevnú bezpečnostnú členkovú obuv (vibramy), dlhé pevné nohavice (rifle), košeľu, prípadne vetrovku (neodporúča sa tričko s krátkym rukávom) a pokrývku hlavy. Treba sa vyhýbať priamemu stúpaniu po telese skládky a uloženom odpade, najmä ak ide o sklo, kov, rozliate chemikálie a pod. Je potrebné vyhnúť sa zamokreným miestam, nestabilnému svahu, strmým okrajom svahu, miestam, kde sú pozorovateľné výpary, indikujúce horenie alebo vyparovanie nebezpečných látok. V prípade dokumentovania nerekultivovanej skládky odpadu sa odporúča skládku obísť naokolo a nevstupovať do priestoru samotného telesa skládky odpadu!
 
Kritériá pre novú EZ
 
Hľadajú sa skládky odpadu, ktoré sú v súčasnosti nelegálne, neriadené (legálne skládky sú zvyčajne riadne prevádzkované a spĺňajú kritéria v zmysle súčasnej platnej legislatívy). Skládka odpadu musí spĺňať určité plošné a objemové kritéria. Uložený odpad by mal zaberať plošne viac ako 500 m2 a objemovo viac ako 1000 m3 (príklad: dĺžka x šírka x hrúbka odpadu = 50 m x 20 m x 2 m). Dôležitý je tiež druh odpadu. Ak sa napríklad jedná o nebezpečný odpad (sudy s olejom, odpad z galvanizovne alebo kožiarenského priemyslu a pod.), potom plocha a objem skládky môžu byť aj menšieho rozsahu. Prítomnosť nebezpečného odpadu alebo intenzívny zápach sú indíciami, že na lokalite pravdepodobne dochádza ku kontaminácií prírodného prostredia. Naopak drobné nelegálne uloženia (vysypania) bežného komunálneho (domového) odpadu alebo odpadu rastlinného pôvodu väčšinou nespĺňajú kritéria pre environmentálnu záťaž. Ďalším kritériom sú prírodné pomery – prítomnosť umelých alebo prirodzených výverov, blízkosť povrchového toku, prítomné prvky ochrany prírody a krajiny (chránené územia). Zvýšené riziko ohrozenia podzemnej vody, povrchovej vody je predpokladom pre zaradenie lokality medzi environmentálne záťaže.

Hnojisko

 
Druh činnosti
 
Hnojiská prípadne močovkové jamy vznikajú v dôsledku poľnohospodárskej činnosti. V prípade hnojiska je zvyčajným kontaminantom amoniak, ktorý obsahuje hnojovica (močovka) z hnojiska.
 
Stav environmentálnej záťaže
 
Nevhodne prevádzkované hnojiská sú zvyčajne zaradené medzi pravdepodobné environmentálne záťaže. Hnojiská z hľadiska problematiky EZ neboli pôvodne prioritou. Neskôr sa však počas terénnych obhliadok zistili veľké nedostatky v prevádzkovaní niektorých hnojísk. Napríklad voľne vytekajúca hnojovica z hnojiska smerom k potoku alebo priamo do neho, alebo voľne uložený hnoj na nespevnenom teréne bez izolácie a hnojovica vsakujúca do priepustného podložia skrasovatených karbonátov, ktoré tvoria hydrogeologický kolektor podzemných vôd.
 
Z hľadiska opatrení zabraňujúcich šíreniu znečistenia do okolitého prostredia pri hnojiskách nejde ani tak o sanáciu či rekultiváciu, ako o dodržanie základných preventívnych zásad. Ak sú dodržané, nie je dôvod na zaradenie hnojiska medzi environmentálne záťaže. Medzi základné preventívne opatrenia, zabraňujúce nekontrolovateľnému úniku hnojovice, patrí umiestnenie hnojiska na spevnenej ploche. Ďalej vybudovanie záchytnej (betónovej alebo kovovej) nádrže na hnojovicu a jej pravidelné odčerpávanie. V prípade trvalých (permanentných) hnojísk by nemali chýbať betónové plochy, niekedy aj s betónovými stenami, nie iba s dnom. V blízkosti hnojísk by tiež mali byť umiestnené kruhové nádrže o priemere niekoľko metrov na povrchu alebo pod úrovňou terénu, zachytávajúce vytekajúcu hnojovicu prostredníctvom systému jarkov (akoby drenážny systém). Môže ísť aj o podzemné betónové nádrže na zachytávanie hnojovice, pričom na povrchu vidno iba šachtu. Aby tieto opatrenia boli účinné, musia byť všetky zariadenia funkčné – predovšetkým tesné, neprepĺňané, bez možnosti úniku hnojovice a pravidelne odčerpávané.
 
Veľakrát však hnojiská nemajú žiadne z uvedených opatrení a hnoj je voľne uložený na povrchu terénu. Z hľadiska znečisťovania životného prostredia (ŽP) je to najhoršia alternatíva, najmä ak ide o trvalé hnojiská a nie iba dočasné úložiská hnoja pred rozvezením po poli. (Dočasné krátkodobé úložiská hnoja, napríklad na poli, sa zvyčajne aj bez príslušných opatrení nepovažujú za environmentálne záťaže). Niektoré väčšie trvalé hnojiská mávajú vybudovaný tzv. indikačný systém, pozostávajúci z vrtov (osadených rúr o priemere 0,05 – 0,15 m) v okolí hnojiska, ktoré vytŕčajú zo zeme do výšky 0,30 – 1 m nad terénom. V týchto objektoch indikačného systému je možné senzoricky overiť, či dochádza k únikom hnojovice do okolia a podzemnej vody.
 
Prírodné podmienky
 
Hnojiská by nemali byť situované v blízkosti povrchových tokov. Z hľadiska možného šírenia znečistenia je preto dôležité si všímať prítomnosť povrchového toku, v akej vzdialenosti od lokality sa nachádza a či ide napr. o zregulovaný tok alebo nie. Dôležité sú tiež geologické a hydrogeologické pomery – či ide o priepustné horninové prostredie (hydrogeologický kolektor) alebo nepriepustné (izolátor), ďalej ako hlboko je hladina podzemnej vody a pod.
 
Fotogaléria
 

 
Bezpečnosť
 
V prípade terénnej obhliadky akejkoľvek environmentálnej záťaže, vrátane hnojiska, je vhodné mať pevnú členkovú obuv (čižmy, vibramy) a dlhé pevné nohavice (rifle), košeľu, prípadne vetrovku (neodporúča sa tričko s krátkym rukávom) a pokrývku hlavy. Treba sa vyhýbať priamemu stúpaniu po uloženom materiáli, ďalej zamokreným miestam, ktoré v prípade nevhodne prevádzkovaných hnojísk nie sú neobvyklé. Ich príčinou môže byť vytekajúca alebo presakujúca hnojovica, hladina podzemnej vody v blízkosti povrchu terénu alebo kombinácia týchto faktorov. V okolí šachty záchytnej nádrže treba dávať zvýšený pozor, aby nedošlo k pádu. Veľakrát nie sú totiž prekryté poklopom a sú ťažko pozorovateľné, najmä keď sú umiestnené pod úrovňou terénu. V prípade dokumentovania hnojiska sa odporúča obísť ho naokolo a nevstupovať do priestoru samotného hnojiska!
 
Kritériá pre novú EZ
 
Hľadajú sa predovšetkým trvalé nevhodne prevádzkované hnojiská, na ktorých sú vizuálne pozorovateľné úniky hnojovice (močovky) do okolitého prírodného prostredia (vsaky do zeme, roztekanie po okolí alebo priamo vtekanie do povrchového toku). Nemalo by ísť o dočasné krátkodobé úložiská hnoja na poli, ktoré sa zvyčajne aj bez príslušných opatrení nepovažujú za environmentálne záťaže. Či ide o trvalé alebo dočasné hnojisko je možné zistiť opakovanou obhliadkou lokality, konzultáciou s miestnymi obyvateľmi alebo odhadom na základe spôsobu vybudovania hnojiska a devastácie jeho okolia.

Čerpacia stanica pohonných hmôt (PHM) 

Druh činnosti
 
V prípade čerpacích staníc pohonných hmôt (ČS PHM) ide o druh činnosti zo samotnej prevádzky čerpacej stanice, ktorý spôsobil environmentálnu záťaž (EZ). Nebezpečné ropné látky ako sú benzín, nafta či oleje, s ktorými sa nakladalo, sú zároveň najčastejším kontaminantom.
 
Stav environmentálnej záťaže
 
K opatreniam zabraňujúcim šíreniu znečistenia do okolitého prostredia patrí: vybudovanie systému ochrany (dvojplášťové nádrže uložené v betónovej ochrannej nádrži – ohrádzke, potrubia uložené v betónových žľaboch), monitorovací systém kontrolujúci prípadné úniky látok, ďalej podzemná tesniaca stena alebo aktívna hydraulická ochrana (systém čerpania vody z vrtov za účelom vytvorenia tzv. depresného kužeľa ovplyvňujúceho smer prúdenia podzemnej vody, týka sa najmä veľkých skladov PHM, tzv. terminálov).
 
Vzhľad lokality, ale aj spôsob šírenia znečistenia do okolia závisí od spôsobu uskladnenia pohonných hmôt a manipulácie s nimi. V prípade stanice s uskladnením pohonných hmôt v nadzemných nádržiach vidieť na povrchu terénu celé kovové nádrže, uložené v betónovej ohrádzke. V prípade stanice s podzemnými nádržami vidieť iba ich vrchné oceľové otvory (poklopy), prípadne odvetrávacie potrubia (tenké rúry o priemere cca 0,5 m, vytŕčajúce zo zeme do výšky 1,5 – 2 m nad okolitým terénom).  
 
Do školskej hry sú zaradené väčšinou už sanované (často úplne zlikvidované) čerpacie stanice PHM. Miesta bývalých čerpacích staníc môžu preto v súčasnosti vyzerať úplne inak ako v čase ich prevádzky. Niekde vidieť iba splanírovaný terén (upravený, zrekultivovaný, s vegetačným pokryvom) s príjazdovou (a výjazdovou) cestou, prípadne tam môže byť vybudované odpočívadlo. Inde ešte zostali zachované kiosky alebo časti zariadení  pôvodnej čerpacej stanice (vytŕčajúce potrubia, odvetrávacie oceľové rúry, šachty). V niektorých ojedinelých prípadoch zostali v zemi nádrže PHM, a preto sú zachované aj nadzemné otvory týchto nádrží, ktoré vyzerajú ako šachty. Niekedy bola pôvodná ČS PHM úplne zlikvidovaná a na jej mieste alebo v bezprostrednom okolí vznikla úplne nová, moderná čerpacia stanica, väčšinou už patriaca inému majiteľovi. V prípade, že je na lokalite vybudovaný monitorovací systém (monitorovacie vrty), zo zeme vidieť vytŕčať oceľové rúry o priemere 0,1 – 0,25 m do výšky 0,1 – 1 m nad terénom. Existujú tiež prípady, keď na mieste úplne zlikvidovaných ČS PHM vznikla nová výstavba.
 
Na území SR boli zlikvidované (sanované a úplne odstránené) desiatky čerpacích staníc. Zvyčajne išlo o stanice bývalého Benzinolu, ktorého nástupníckou organizáciou je v súčasnosti Slovnaft. Desiatky rokov staré čerpacie stanice PHM mali zvyčajne jednoplášťové podzemné nádrže (v súčasnosti musia byť dvojplášťové, aby v prípade poškodenia jednej vrstvy plášťa nedošlo k úniku PHM do okolia) a z celkového hľadiska už nespĺňali prísne kritéria platné pre prevádzkovanie ČS PHM. Niektoré boli situované na nevhodných miestach, kde v prípade havárie mohlo dôjsť k vážnemu a rozsiahlemu poškodeniu životného prostredia, prípadne k ohrozeniu významných vodárenských zdrojov pitných vôd a pod. V niektorých prípadoch nebola ich prevádzka efektívna ani z ekonomického hľadiska. Preto ich Slovnaft v priebehu posledných 15 – 20 rokov postupne sanoval a likvidoval. Na niektorých miestach sa realizovala sanácia, rekonštrukcia a modernizácia čerpacej stanice, pričom stanica zostala aj naďalej prevádzkovaná.
 
Prírodné podmienky
 
Niektoré ČS PHM sú situované v blízkosti povrchových tokov. Z hľadiska možného šírenia znečistenia je preto dôležité si všímať prítomnosť povrchového toku, v akej vzdialenosti od lokality sa nachádza, či ide napr. o zregulovaný tok alebo nie a či je vybudovaný monitorovací systém. Vhodne situovaný monitorovací systém môže v takomto prípade včas zabrániť ekologickej katastrofe, ktorá by mohla vzniknúť v prípade úniku ropných látok z ČS PHM do povrchového toku. Dôležité sú tiež geologické a hydrogeologické pomery – či ide o priepustné horninové prostredie (hydrogeologický kolektor) alebo nepriepustné (izolátor), ďalej ako hlboko je hladina podzemnej vody a pod.
 
Fotogaléria

Bezpečnosť
 
V prípade terénnej obhliadky akejkoľvek environmentálnej záťaže vrátane ČS PHM je vhodné mať pevnú členkovú obuv (vibramy) a dlhé pevné nohavice (rifle), košeľu prípadne vetrovku (neodporúča sa tričko s krátkym rukávom) a pokrývku hlavy. Treba sa vyhýbať priamemu stúpaniu po materiáli (zvyškoch zariadenia, trosiek budov ČS PHM). Neodporúča sa vstupovať do zachovaných zvyškov budov (napr. kioskov) v areáli bývalej ČS PHM. Zvýšený pozor treba dávať v okolí šácht,  aby nedošlo k pádu dovnútra. Veľakrát totiž nie sú prekryté poklopom a sú ťažko pozorovateľné, najmä keď sú umiestnené pod úrovňou terénu. Neodporúča sa manipulovať s otvoreným ohňom v blízkosti zachovaných nádrží na PHM!
 
Kritériá pre novú EZ
 
Hľadajú sa najmä ČS PHM staršie ako 25 rokov, ktoré boli v prevádzke už pred rokom 1989 a fungovali viac ako 10 rokov. Alebo môže ísť o miesta, kde sa tieto ČS PHM prevádzkovali v minulosti. V žiadnom prípade by nemalo ísť o moderné, v súčasnosti prevádzkované ČS PHM. Pri starých ČS PHM sa predpokladá, že v dôsledku nedostatočne zabezpečených jednoplášťových nádrží (legislatívne predpisy neboli také prísne ako v súčasnosti), ale aj slabého environmentálneho povedomia pracovníkov, mohlo dôjsť k únikom nebezpečných látok do prírodného prostredia. Vypátrať staré ČS PHM (alebo miesta, kde v minulosti fungovali) je možné napríklad na základe rozhovoru s miestnymi obyvateľmi alebo starými rodičmi. Staré ČS PHM sa môžu nachádzať pri cestných komunikáciách, ale napríklad aj v areáloch bývalých poľnohospodárskych družstiev.
 

Priemysel a ťažba nerastných surovín (NS)

Druh činnosti
 
V prípade týchto environmentálnych záťaží môže byť druh činnosti a s ním súvisiaci typ kontaminantu rôzny. Záleží na tom, aký druh priemyselnej činnosti sa na lokalite vykonával alebo aké nerastné suroviny (NS) sa na lokalite ťažili. Kontaminantom potom môžu byť rôzne chemické látky, vrátane ropných látok, kovov a pesticídov.
 
Priemyselné lokality predstavujú veľakrát syntézu rôznych činností a znečistenia. Niekedy zodpovedajú viacerým druhom environmentálnych záťaží. V priemyselných areáloch sa často manipuluje nielen s chemickými látkami typickými pre výrobnú činnosť v danom podniku, ale napríklad aj s pohonnými hmotami, olejmi a pod. Rovnaký typ znečistenia môže niekedy zodpovedať rôznym činnostiam. Znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi je typické pre priemyselné areály, pričom mohlo ísť o strojársku výrobu, povrchovú úpravu kovov, ale aj textilný priemysel, práčovne a čistiarne. Znečistenie chrómom je typické pre podniky, kde sa spracovávali kože, čiže pre kožiarsky priemysel. Niektoré priemyselné podniky prevádzkovali, resp. stále prevádzkujú aj skládky priemyselného odpadu. Rôzny priemyselný odpad, skôr ako ho vyvezú na skládku odpadu (ak vôbec), pritom skladujú (skládkujú) aj v samotnom priemyselnom areáli.
 
Pri ťažbe nerastných surovín vzhľad lokality, znečistenie, jeho koncentrácia a šírenie do okolitého prostredia závisí od druhu vykonávanej činnosti v podrobnejšom členení –  odkaliská, haldy (odvaly) alebo štôlne. Sleduje sa množstvo a spôsob uloženého materiálu na odkalisku. Ďalej či ide o štôlňu s pravidelným výtokom banskej vody. Či vytekajúca voda následne preteká haldami materiálu, ktorý môže obsahovať rôzne kontaminanty (najmä kovy – Cu, Pb, Zn, Hg, Cr), čo sa prejavuje zafarbením vody okrovými farbami. Niekedy je ústie (vstupný portál) bývalej štôlne s výtokom banskej vody zasypané a toto miesto je veľmi ťažké rozoznať napríklad od prirodzeného výveru prameňa. Jediným vizuálnym indikátorom je často neprirodzene, okrovo sfarbená voda alebo minerály  vyzrážané v okolí výtoku vody (jemný okrový íl na povrchu). Banské haldy (odvaly) sa prejavujú v geomorfológií terénu ako neprirodzené elevácie, nahromadeniny materiálu pripomínajúceho kamennú, balvanovitú suť. Narozdiel od bežnej sute sú však úlomky zvyčajne ostrohrannejšie, pričom miestami sa dajú pozorovať minerály, ako sú napríklad malachit, azurit, galenit, sfalerit, pyrit, chalkopyrit, limonit, baryt, mliečnobiely žilný kremeň a ďalšie.
 
Stav environmentálnej záťaže
 
K opatreniam zabraňujúcim šíreniu znečistenia z priemyselných lokalít do okolitého prostredia, podobne ako pri ČS PHM, patrí: vybudovaný systém ochrany (dvojplášťové nádrže uložené v betónovej ochrannej nádrži, potrubia uložené v betónových žľaboch), monitorovací systém (monitorovacie vrty), kontrolujúci prípadné úniky látok, podzemná tesniaca stena, aktívna hydraulická ochrana (systém čerpania vody z vrtov za účelom vytvorenia tzv. depresného kužeľa, ovplyvňujúceho smer prúdenia podzemnej vody, týka sa najmä veľkých skladov PHM, tzv. terminálov). Monitorovacie (čerpacie) vrty, bývajú zvyčajne dobre pozorovateľné v teréne (zo zeme vidieť vytŕčať oceľové rúry o priemere 0,1 – 0,25 m do výšky 0,1 – 1 m nad terénom).
 
Stav lokality a spôsob uskladnenia chemických látok a pohonných hmôt sa prejavuje vo vzhľade EZ. V prípade uskladnenia PHM, olejov a iných chemických látok v nadzemných nádržiach je vidieť celé kovové nádrže uložené v betónovej záchytnej nádrži na povrchu terénu. Zatiaľ čo v prípade podzemných nádrží vidieť iba ich vrchné oceľové otvory (poklopy), prípadne odvetrávacie potrubia a šachty. V priemyselných lokalitách sú niekedy prítomné rôzne odkalovacie nádrže (kalové polia), potrubia so zvyškami oleja, železničné vlečky (tzv. stáčiská látok z cisterien z vagónov, kde sa chemické látky alebo pohonné hmoty prečerpávali do nádrží umiestnených v areáli podniku) alebo zvyšky takýchto zariadení a neprirodzene sfarbená zem. Niekedy sú pozorovateľné zvyšky budov, prípadne betónových nádrží (záchytiek) kruhového tvaru, ktoré mali funkciu zabrániť šíreniu znečistenia z nádrží, uskladňujúcich rôzne chemikálie.
 
V prípade sanovaných a rekultivovaných (upravených) lokalít po ťažbe nerastných surovín môžeme vidieť upravené odkaliská v teréne. Podobne, ako v okolí skládok odpadu, je v ich okolí vybudovaný drenážny systém (najmä obvodová drenáž, tzv. odvodňovací rigol), izolácia povrchu odkaliska, prekrytie odkaliska, jeho zatrávnenie, prípadne odvetrávacie (odplyňovacie) šachty. Cieľom drenážneho systému je zabrániť vnikaniu zrážkových vôd a povrchových vôd do telesa odkaliska. Tým sa zabráni migrácii znečistenia z telesa odkaliska do okolia. Podobne môžu byť upravené aj banské haldy (odvaly) – splanírované a zatrávnené, pričom voda zo štôlní je odvedená tak, aby nepretekala cez haldy.
 
Prírodné podmienky
 
Niektoré priemyselné areály alebo aj banské diela sú situované v blízkosti povrchových tokov. Z hľadiska možného šírenia znečistenia je preto dôležité si všímať prítomnosť povrchového toku, v akej vzdialenosti od lokality sa nachádza, či ide napr. o zregulovaný tok alebo nie a či je vybudovaný monitorovací systém. Vhodne situovaný monitorovací systém môže v takomto prípade včas zabrániť ekologickej katastrofe, ktorá by mohla vzniknúť v prípade úniku nebezpečných látok do povrchového toku. Dôležité sú tiež geologické, hydrogeologické pomery – či ide o priepustné horninové prostredie (hydrogeologický kolektor) alebo nepriepustné (izolátor), ďalej ako hlboko je hladina podzemnej vody a pod.
 
Fotogaléria

Priemysel


Ťažba nerastných surovín


 
Bezpečnosť
 
V prípade terénnej obhliadky akejkoľvek environmentálnej záťaže, vrátane ČS PHM, je vhodné mať pevnú členkovú obuv (vibramy) a dlhé pevné nohavice (rifle), košeľu, prípadne vetrovku (neodporúča sa tričko s krátkym rukávom) a pokrývku hlavy. Treba sa vyhýbať priamemu stúpaniu po materiáli (zvyškoch zariadenia, troskách budov, haldách). Neodporúča sa vstupovať do zachovaných zvyškov budov, do banských diel (štôlní) a pod. Zvýšený pozor treba dávať v okolí šácht, aby nedošlo k pádu dovnútra. Veľakrát totiž nie sú prekryté poklopom a sú ťažko pozorovateľné, najmä keď sú umiestnené pod úrovňou terénu. Neodporúča sa manipulovať s otvoreným ohňom v blízkosti zachovaných nádrží na chemické látky, PHM a oleje.
 
Kritériá pre novú EZ
 
Hľadajú sa najmä staré priemyselné areály a oblasti po banskej činnosti. Vypátrať takéto lokality je možné napríklad na základe rozhovoru s miestnymi obyvateľmi alebo starými rodičmi. Z bezpečnostných dôvodov však mnohé lokality nie sú voľne dostupné. Nie je preto vhodné zdokumentovať ich z bezprostrednej blízkosti priamo v teréne. V tomto prípade postačia aj informácie zozbierané na základe rozhovorov, existujúcich dokumentov alebo získaných záznamov.