Environmentálna záťaž (nazýva sa aj potvrdená environmentálna záťaž)
je znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody.
Pravdepodobná environmentálna záťaž
je stav územia, kde sa dôvodne predpokladá prítomnosť environmentálnej záťaže.
Sanovaná/rekultivovaná lokalita
je lokalita (environmentálna záťaž), na ktorej sa realizovala sanácia alebo rekultivácia. To znamená, že sa na nej realizoval súbor prác na zlepšenie stavu životného prostredia a na začlenenie do okolitej krajiny. V kontexte environmentálnych záťaží to môže byť: eliminácia zdroja znečistenia (jeho odstránenie alebo izolovanie), odstránenie alebo dekontaminácia znečistenej pôdy, horninového prostredia, podzemnej vody pod úroveň stanovených kritérií.
Sanácia environmentálnej záťaže
sú práce vykonávané v horninovom prostredí, podzemnej vode a pôde, ktorých cieľom je odstrániť, znížiť alebo obmedziť kontamináciu na úroveň akceptovateľného rizika, s ohľadom na súčasné a budúce využitie územia. Sanačné metódy sú podrobne opísané v
Atlase sanačných metód environmentálnych záťaží.
Sanácia znečistenia
je súbor prác (sanačných metód), ktorých cieľom je sanovať (odstrániť, znížiť alebo obmedziť) znečistenie životného prostredia. Sanácia znečistenia životného prostredia sa v praxi realizuje širokým spektrom metód a postupov. Sanačné metódy môžeme rozdeliť podľa druhu znečisteného média (horninové prostredie a pevné materiály, voda, pôdny vzduch a plyny), miesta aplikácie sanačných metód vo vzťahu k znečistenej lokalite (in situ – priamo na mieste znečistenia, ex situ – mimo miesta znečistenia) a mechanizmu sanácie znečistenia (biologické a fyzikálno-chemické metódy, resp. prirodzená atenuácia – sanácia bez aktívneho zákroku človeka).
Rekultivácia
je súbor prác (rekultivačných metód, niekedy opisovaná ako podskupina sanačných metód), ktoré sa využívajú najmä v prípade skládok odpadu. Ich cieľom je zabrániť šíreniu znečistenia, ale tiež začleniť lokalitu do okolitého prostredia z estetického hľadiska. Uplatňujú sa najmä pasívne opatrenia – zahrnutie skládky zeminou, prekrytie skládky nepriepustným pokryvom a vegetačnou vrstvou, vybudovanie obvodovej drenáže, plynovej drenáže, tesniacej steny a ďalšie. Mohli by sme teda povedať, že rekultivácia je určitým špecifickým, pasívnym druhom sanácie.
Kontaminant
je látka, ktorá je výsledkom antropogénnej (ľudskej) činnosti, prítomná v životnom prostredí vo vyšších koncentráciách ako prírodných, pričom má škodlivý účinok na prírodné prostredie alebo niektorú z jeho zložiek. Výsledkom prítomnosti kontaminantu je kontaminácia čiže znečistenie prírodného prostredia daného územia (horninového prostredia, podzemnej vody, pôdy). Kontaminant je látka, ktorá spôsobuje znečistenie územia, v ktorom sa vyskytuje. Je príčinou vzniku environmentálnej záťaže. Niektoré kontaminanty môžu predstavovať závažné riziko pre ľudské zdravie. Môžu mať toxické, karcinogénne či mutagénne účinky.
Vo všeobecnosti medzi kontaminanty najčastejšie spôsobujúce environmentálnu záťaž na území SR patria: amoniak (NH4+), nepolárne extrahovateľné látky (NEL), benzén, polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), chlórované uhľovodíky (najmä tetrachlóretén, trichlóretén), polychlórované bifenyly (PCB), pesticídy, herbicídy, arzén (As), ortuť (Hg). Na mnohých lokalitách boli zaevidované viaceré kontaminanty súčasne.
Informačný systém environmentálnych záťaží (IS EZ)
zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o environmentálnych záťažiach a je súčasťou informačného systému verejnej správy. Informačný systém zriaďuje, prevádzkuje a údaje z neho, s výnimkou údajov o pravdepodobných environmentálnych záťažiach, sprístupňuje Ministerstvo životného prostredia SR podľa osobitného predpisu.
Štátny program sanácie environmentálnych záťaží (2016 – 2021)
je strategický plánovací dokument pre systematické odstraňovanie environmentálnych záťaží na Slovensku, ktorý určuje rámcové úlohy na postupné znižovanie negatívnych vplyvov EZ na zdravie človeka a životné prostredie. Stanovuje priority a ciele v riešení tejto problematiky, ktoré majú byť napĺňané prostredníctvom konkrétnych aktivít rozdelených do krátkodobých, strednodobých a dlhodobých horizontov.